Dobré jedlo, príjemné prostredie, ochotná obsluha, to sú faktory na základe ktorých si vyberám reštauráciu v ktorej si dám obed, či večeru. V Bratislave sa nachádza kvantum reštaurácií, stánkov s rýchlym občerstvením, či hot – dog stánkov, no z tej kvantity spĺňajú kvalitu len máloktoré. Naposledy ma nepríjemne prekvapila mnou už mnohokrát overená reštaurácia v centre Bratislavy na Obchodnej ulici.
Štandardne dobrá vôňa lákala ľudí už z ulice a ani voľné miesta neboli prekážkou. Preštudovanie jedálneho lístka trvalo krátko, nakoľko už pri vstupe som mala jasno v tom, že si dám mnou overenú kapustnicu. ,,Dvakrát kapustnicu poprosím“. ,,Nemáme“....Nastala dlhšia odmlka a opätovné prelistovanie jedálneho lístka. Ak nie je kapustnica, tak dobre padne aj cesnačka v bochníku chleba. ,,Prepáčte, ale nemáme ten bochník chleba.“ Opätovné ticho a otázka: ,,Čo vlastne máte?“ Úsmev rozpačitej čašníčky a odpoveď: ,,Skúste sa spýtať.“ Dochádzali mi nie len nápady ale aj chuť hľadať niečo v jedálnom lístku, čo by mohlo zodpovedať obsahu ich kuchyne. Po dlhšom pátraní so škvŕkajúcim žalúdkom som usúdila, že objednaním rizota nemám čo stratiť ( klasika, dokonca aj mnou overená v tejto reštaurácií). Klasika ,,nesklamala“ a po chvíľke čakania sa na stole objavil tanier so symbolickou kôpkou ryže. Hm? Novodobé talianske rizoto? Dala som si námahu a počítala som kúsky kuracieho mäsa, moje počty skončili pri čísle štyri. Jediné čo sa im nedalo vytknúť bolo množstvo postrúhaného syra navrchu.
Sklamanie, nechuť, či nezasýtený žalúdok? Jednoducho reštaurácia na ktorú som mala doposiaľ spoľah ma sklamala. Bola to len blbá náhoda? Zlý deň kuchára, či nedostatočné množstvo nakúpených potravín? Mňa to ovplyvnilo minimálne na najbližší mesiac, pokiaľ nepôjdem okolo a žalúdok nevyhrá nad hlavou ale čo na to povedia turisti...
Komentáre